Kde je láska, tam existuje toto troje: milujúci, milovaný a zdroj lásky

33. Čo znamená, že Boh je láska? (218, 221 KKC)

 

lzrael mohol v priebehu svojich dejín zistiť, že Boh mal iba jediný dôvod, pre ktorý sa mu zjavil a vyvolil si ho spomedzi všetkých národov, aby bol jeho: svoju nezištnú lásku. A Izrael vďaka svojim prorokom pochopil, že Boh ho zasa len z lásky neprestáva zachraňovať a odpúšťať mu jeho nevernosť a jeho hriechy.

 

Láska Boha k lzraelu sa prirovnáva láske otca k svojmu synovi. Táto láska je silnejšia ako láska matky k vlastným deťom. Boh miluje svoj ľud väčšmi ako ženích svoju milovanú nevestu. Táto láska prekoná aj tie najväčšie nevernosti25 a pôjde až po ten najdrahší dar: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna" (Jn 3, 16).

 

Božia láska je "večná" (Iz 54, 8): "Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba" (Iz 54, 10). "Láskou odvekou som ťa miloval, preto som si ťa milosrdne pritiahol" (Jer 31, 3).

 

Nijaké iné náboženstvo neprehlasuje to, čo kresťanstvo: "Boh je láska" (1 Jn 4, 8. 16). Samotné Božie bytie je Láska. Keď Boh v plnosti času posiela svojho jednorodeného Syna a Ducha lásky, zjavuje svoje najvnútornejšie tajomstvo: on sám je večná výmena lásky: Otec, Syn a Duch Svätý, a nás určil na to, aby sme mali na nej účasť.

 

34. Čo by mal človek robiť, keď už raz spoznal Boha? (222-227, 229 KKC)

 

Keď sme spoznali Boha, mali by sme ho postaviť na prvé miesto vo svojom živote. Tým sa začína nový život. Poznávacím znamením kresťana by mala byť láska, dokonca aj láska k nepriateľom. (YOUCAT str. 33)

 

Veriť v Boha, Jediného, a milovať ho celou svojou bytosťou, má nesmierne následky pre celý náš život. To znamená:

 

Poznať Božiu veľkosť a velebnosť: Pán je taký vznešený, že prevyšuje naše chápanie. Preto Bohu treba slúžiť prvému.

 

Žiť vo vzdávaní vďaky: Ak je Boh Jediný, všetko, čo sme a čo máme, pochádza od neho: "Čo máš, čo si nedostal?" (1 Kor 4, 7). "Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?" (Ž 116, 12).

 

Poznať jednotu a pravú dôstojnosť všetkých ľudí: Všetci sú stvorení na Boží "obraz a podobu" (Gn1, 26).

 

Správne používať stvorené veci: Viera v jedného Boha nás vedie k tomu, aby sme všetko, čo nie je on, používali natoľko, nakoľko nás to k nemu približuje, a zriekali sa toho natoľko, nakoľko nás to od neho odvracia.

 

"Pán môj a Boh môj, vezmi mi všetko, čo mi prekáža ísť k tebe! Pán môj a Boh môj, daj mi všetko, čo mi pomáha ísť k tebe! Pán môj a Boh môj, odpútaj ma odo mňa a daj, aby som celý patril tebe!"sv. Mikuláš z Flüe

 

V každej situácii dôverovať Bohu, aj v protivenstvách. Obdivuhodne to vyjadruje jedna modlitba svätej Terézie od Ježiša (z Avily):

 

"Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič neľaká,
všetko sa pomíňa, Boh sa nemení.
Trpezlivosť dosiahne všetko.
Kto má Boha, tomu nič nechýba:
Boh sám stačí."

 

Viera v Boha nás vedie k tomu, aby sme sa obracali jedine k nemu ako k svojmu prvopočiatku a k svojmu poslednému cieľu a aby sme ničomu nedávali prednosť pred ním, ani ho ničím nenahrádzali.

 

"Pravá láska bolí. Vždy musí bolieť. Musí byť bolestné niekoho milovať, musí byť bolestné opustiť ho. Chceli by sme zaňho zomrieť. Keď ľudia vstupujú do manželstva, musia sa všetkého vzdať, aby milovali jeden druhého. Matka, ktorá dáva život svojmu dieťaťu, znáša mnoho utrpenia. Slovo "láska" je tak často nepochopené a zneužívané." bl. Matka Tereza

 

"Boh je na prvom mieste." sv. Jana z Arku

 

 

 

35. Veríme v jedného Boha alebo v troch bohov? (232-236, 249-256, 261, 265-266 KKC)

 

Viera všetkých kresťanov má základ v Trojici. Kresťania sú krstení "v mene" Otca i Syna i Ducha Svätého, a nie v ich "menách", lebo je len jeden Boh, všemohúci Otec a jeho jednorodený Syn a Duch Svätý: Najsvätejšia Trojica.

 

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v "hierarchii právd" viery. Celé dejiny spásy sú dejinami cesty a spôsobu, akým sa pravý a jediný Boh, Otec, Syn a Duch Svätý, zjavuje ľuďom, a keď sa odvrátia od hriechu, zmieruje a spája ich so sebou.

 

"Milosť Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými" (2 Kor 13, 13).

 

Trojica je jedna. Nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: "Trojicu jednej podstaty." Božské osoby si nedelia medzi sebou jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh, lebo Otec je to isté, čo Syn, Syn to isté, čo Otec, Otec a Syn sú to isté, čo Duch Svätý, t. j. prirodzenosťou jeden Boh.

 

Božské osoby sú od seba skutočne odlišné. Uctievame si a vyznávame jediného Boha nie v tom zmysle, akoby bol osamotený. "Otec", "Syn" a "Duch Svätý" nie sú len mená, ktoré by označovali spôsoby Božieho bytia, pretože sú medzi sebou skutočne odlišní: "Otec totiž nie je Syn, ani Syn nie je Otec, ani Duch Svätý nie je Otec alebo Syn." Navzájom sa odlišujú vzťahmi, ktoré vyplývajú z ich pôvodu: "Otec je ten, ktorý plodí, Syn je ten, ktorý je plodený, a Duch Svätý ten, ktorý z oboch vychádza." Božské osoby sú vo vzájomnom vzťahu.

 

36. Možno logicky dokázať, že Boh je trojjediný? (237 KKC)

 

Nie, Božia trojjedinosť je tajomstvo. O Bohu v troch osobách vieme len vďaka Ježišovi Kristovi. "Ja a Otec sme jedno" Jn 10, 30. Modlí sa k nemu a dáva nám svojho Ducha Svätého, ktorý je láskou Otca a Syna. (YOUCAT, str. 34)

 

Trojica je tajomstvom viery v úzkom zmysle slova, totiž jedným z tajomstiev skrytých v Bohu, ktoré nemôžu byť poznané, ak ich Boh nezjaví. Boh nepochybne zanechal určité stopy svojho trojičného Bytia vo svojom stvoriteľskom diele a vo svojom Zjavení za čias Starej zmluvy. Ale hĺbka jeho Bytia ako Najsvätejšej Trojice je tajomstvo, ktoré je nedostupné samému rozumu, ba aj viere Izraela pred vtelením Božieho Syna a zoslaním Ducha Svätého.

 

"Kde je láska, tam existuje toto troje: milujúci, milovaný a zdroj lásky." sv. Augustín

 

Youcat Tím