Chcem skutočne počúvať

„Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul...?“ Zdá sa, akoby toto zažil už každý. Nepochopenie, nevypočutie, odsúdenie. Môžeš hovoriť, robiť, čo len chceš, nič sa tým nezmení... Alebo naopak. Môže ten druhý povedať, urobiť čokoľvek, už sa tým nič nezmení. Jednoducho je taký. Takí sú všetci. Špinaví, nezodpovední, leniví, zlí alebo horšie... Naozaj? Sú moje názory také pevné a isto iste správne, že ich nič neprekoná? Budú mi predsudky zákonom bez toho, aby som najprv naozaj počúval/a? A možno si raz konečne prestanem zapchávať uši srdca. Koho, čo budem vtedy počuť?

Plug and pray:

Pane, Ty jediný dokážeš otvoriť uši môjho srdca. Pomôž mi dnes, prosím, naozaj Ťa počúvať. Počuť Ťa aj v ľuďoch, ktorí mi nie sú veľmi sympatickí. Nech nehľadám nejaké výhovorky a dôvody na utvrdenie svojho názoru, predstavy, pohodlia. Daj mi chápavé a pokorné srdce, ktoré nikoho neodsúdi, ale radšej bude načúvať. Možno úprimné vypočutie, bez rýchlo pripravených odpovedí, je to, čo ten druhý práve teraz najviac potrebuje. A možno je to aj to, čo sa ja práve teraz potrebujem naučiť.

Pane, prosím, nauč ma skutočne počúvať.

V akcii (predsavzatie – ako darovať čas):

Dnes sa pokúsim niekoho naozaj počúvať – nie s pohľadom na hodinkách.

Bonus:

Možno, keď budeme dobre počúvať, budeme počuť viac ako je len hlas...