O dokonalosti a zmysle pokánia
“Oceán je nižšie ako všetky rieky a preto sa do neho všetky rieky vlievajú.“ (Lao´c)
Aby sme skutočne smerovali k dokonalosti, je nutné radikálne sa zbaviť spokojnosti so sebou samým. K dosiahnutiu dokonalosti je potrebné aj úplné vylúčenie predstavy o vlastnej dôležitosti. Nezabúdajme na to a skromne slúžme ľuďom tým najlepším, čo je v nás.
Nie je potrebné celý život plakať a kajať sa z “hriechu“, ktorého sme sa kedysi dopustili. Zmysel pokánia nie je v tom, aby sme si vyprosili odpustenie, ale aby sme sa naučili neopakovať svoje chyby.
Ak budeme plakať nad jedným hriechom, ak sa ponoríme do seba a uzatvoríme sa pred ľuďmi, zabúdame, že premýšľať iba o sebe a nevenovať dostatok pozornosti ľuďom je najväčšia necnosť.
Milovaní, majte neustále na mysli, že Ježiš Kristus je pri vás. V každej radosti, a v každej ťažkosti. No nie je to úžasné? Prečo sa utápať v žiali a premýšľať o našich starostiach? Veď on je tu vždy s nami a vidí všetko, čo nás trápi. Posiela nám znamenia radosti a túži po tom, aby sme sa s ním naplno radovali a nepremýšľali nad ťažkosťami. Veď načo sa trápiť, keď vieme, že sa už dopredu o všetko sám postaral. Radujme sa s ním zo všetkého, čo nám pripravil a potešujme všetkých tých, čo potrebujú zakúsiť znamenie radosti.
https://blog.sme.sk/blog/842/33395/clanok_foto.jpg